V roku 1961 boli objavené pri ťažbe hliny v seneckej tehelni kostrové zvyšky veľkého zvieraťa, ktoré odborníci priradili mamutovi srstnatému (Mammuthus primigenius). Hoci na území Slovenska je asi 230 lokalít s nálezmi fosílnych zvyškov – zubov a kostí mamutov, nález zo Senca je zatiaľ najkompletnejšia, na 60% zachovaná kostra tohto živočícha.
Po ohlásení nálezu pracovníkmi tehelne do Slovenského národného múzea, sa okamžite začali práce na jeho záchrane v teréne a následne v laboratóriu paleontologického oddelenia múzea. Vďaka profesionalite „záchranárov“ – múzejnej paleontologičky RNDr. Emílie Činčurovej a preparátora pána Jozefa Grežďu, sa nález podarilo uchovať vo veľmi dobrom stave. V súčasnosti je vzácnym zbierkovým predmetom v paleontologickom fonde SNM-Prírodovedného múzea v Bratislave a je prezentovaný v novej paleontologickej expozícii „Príbeh života na Zemi“. Mamut srstnatý sa objavil v Eurázii asi pred 250 000 rokmi a bol typický živočích najmä poslednej ľadovej doby (pred cca 85 000 – 10 000 rokmi). Mamuty obývali rozsiahle, ľadom nepokryté chladné stepi a tundry Európy, severnej a severovýchodnej Ázie a Severnej Ameriky. Boli veľmi dobre prispôsobené na chladné klimatické podmienky. Ich fosílne zvyšky sa našli na rôznych miestach – v ľadových pustatinách, smolných jamách, na morskom dne, v štrkových náplavoch riek, v jaskyniach, či sprašiach. Z územia Slovenska sú známe nálezy prevažne zo štrkovo-piesčitých náplavov riek, menej zo spraší a ojedinele z jaskynných sedimentov.
V prezentácii Vám priblížime nielen históriu záchrany a nálezové okolnosti seneckého nálezu, ale i vzhľad mamuta srstnatého, dobu i životné prostredie, v ktorom žil. Dozviete sa o ďalších významných nálezoch mamutov z nášho územia i najslávnejších sibírskych nálezoch.
RNDr. Anna Ďurišová
(SNM – Prírodovedné múzeum v Bratislave)