Osmanská expanzia zanechala svoje stopy vo všetkých regiónoch Uhorska. Južné oblasti Slovenska môžeme považovať za akúsi nárazníkovú zónu – oblasť, ktorú už Osmani nedokázali úplne ovládnuť, ani začleniť do svojej ríše, no napriek tomu sa jej neboli ochotní vzdať. Táto situácia so sebou prinášala množstvo špecifík, vrátane tzv. kondomínia – dvojitého panstva Habsburgovcov a Osmanov, ktoré sa prejavilo v rovine hospodárskej, administratívnej i súdnej. Prednáška sa zameriana kľúčové etapy prenikania Osmanskej ríše na naše územie a hlavne na rozmanité oblasti vplyvu osmanskej prítomnosti s dôrazom na obdobie 17. storočia. Poddaní žijúci na slovensko-osmanskom pomedzí, ktorí sa ocitli pod osmanským vplyvom, mali voči osmanským pánomrôzne peňažné, naturálne i robotné povinnosti – niektoré boli rovnaké vo všetkých uhorských vilájetoch, mnohé však odzrkadľovali konkrétne možnosti tej-ktorej lokality. Vyberanie a odovzdávanie naturálií, osobitosti tejto „nárazníkovej zóny“automaticky ponúkajú otázku o miere vzájomnej interakcie domáceho obyvateľstva a Osmanov a posúvajú nás k ďalšej dôležitej téme prednášky. Za akých okolností dochádzalo ku kontaktom týchto dvoch rozdielnych skupín, či ako tieto kontakty prebiehali – to sú mimoriadne zaujímavé otázky, ktoré sú dodnes poznačené množstvom stereotypných predstáv. Osmanskú prítomnosť na našom území v priebehu 17. storočia poznamenali okrem vojen aj rôzne drobné konflikty, potýčky a zajímanie otrokov, ktoré v prednáške bližšie popíšeme. Pramene nám však ponúkajú aj výnimočné doklady o pozitívnych kontaktoch domáceho obyvateľstva a osmanských pánov.Mimoriadne zaujímavú oblasť predstavujeposledný okruh prednášky – kultúrny vplyv osmanskej prítomnosti na náš geografický priestor. Ten bol obzvlášť bohatý a zasiahol rôzne oblasti nášho života. Prejavil sa v slovnej zásobe, no Osmani zanechali svoje stopy aj v oblasti odievania, textilnej výroby či stravovania, pričom ich vplyv zasiahol široké vrstvy vtedajšej spoločnosti.
Viac informácií o prednáške nájdete tu: