Predmetom prednášky je poskytnutie všeobecného prehľadu o vplyve Veľkej vojny na životy obyvateľov na juhozápade Slovenska a to predovšetkým na mužov odvedených do armády a bojujúcich na rôznych frontoch. V rámci organizácie Rakúsko-uhorskej armády sa mohli dostať buď do plukov a práporov tzv. spoločnej armády (Cisárske a kráľovské spoločné pozemné vojsko) alebo Uhorskej kráľovskej vlastibrany (honvédstva), do ktorých doplňovacích obvodov sledované územie patrilo. Prednáška kladie dôraz práve na tieto vlastibranecké pluky. Spomenie sa účasť Uh. kr. pápskeho 7. honvédskeho husárskeho pluku v bitke pri Gorodoku v auguste 1914, kde došlo k jednej z posledných jazdeckých bitiek a v hrubých rysoch bude načrtnuté jeho ďalšie pôsobenie na bojiskách Veľkej vojny.
Spomedzi peších jednotiek bude spomínaný hlavne Uh. kr. vesprémsky 31. honvédsky peší pluk, do ktorého rukovali naši branci hlavne z okresov Komárno, Nové Zámky, Šaľa, Hlohovec. Účastníci prednášky sa podobne ako v prípade jazdectva, oboznámia aj s tým, akým výstrojom a výzbrojou disponovali príslušníci rakúsko – uhorskej armády, aké boli odlišnosti medzi spoločnou armádou a vlastibranou, ako prebiehali odvody a ako vyzeral ich výcvik až do vyslania na front.
V časti venovanej honvédskemu delostrelectvu budú prezentované pamäte Novozámčana Júliusa Vágovitsa, ktorý slúžil u Uh. kr. 4. honvédskeho poľného kanónového pluku. Vo svojich pamätiach veľmi zaujímavo popísal náplň svojej práce u delostrelectva, ako aj množstvo príhod z ruského frontu, na ktorý sa dostal v novembri 1915 a prežil tam aj Brusilovovu ofenzívu v júni 1916. Nemenej zaujímavé sú aj jeho postrehy z rumunského frontu, odkiaľ sa v jeho pozostalosti zachovalo aj viacero fotografií, a zo zázemia, po tom, ako bol kvôli chorobe prevelený na ľahšiu službu k náhradnej batérii.
Obraz by ale nebol úplný, keby sa nenačrtla aj situácia v zázemí, a to počnúc prvými dňami vojny – veď práve na tomto území sa nachádzalo aj viacero zajateckých táborov – až po udalosti na jej konci, kedy došlo k rozpadu Uhorska a pripojeniu sledovaného územia k novovzniknutej Československej republike. Práve okolnostiam pripojenia k ČSR a udalostiam z októbra 1918 až januára 1919 bude venovaná posledná časť prednášky.