Výstava predstavuje na základe písomnej pozostalosti v Slovenskom národnom archíve M. R. Štefánika – študenta, astronóma, cestovateľa i vojaka. Ide o jedinečnú príležitosť stretnutia sa s originálnymi dokumentami, ktoré sú autentickým svedectvom jeho života! Prostredníctvom viacerých prezentácií zostavených zo Štefánikových fotografií budete môcť nazrieť aj do jeho parížskeho bytu či sledovať výstupy na Mont Blanc, expedície na Tahiti a podobne. Výstava sa v tejto podobe koná len tu a teraz a potrvá len do 25. apríla 2014!
Hlavná spolupráca: Slovenský národný archív v Bratislave, Mestské múzeum v Senci
Ďalšia spolupráca: Štátny archív v Bratislave
Milan Rastislav Štefánik (nar. 21.7.1880 Košariská – † 4.5.1919 Ivánka pri Dunaji) sa narodil v rodine košariského evanjelického farára Pavla Štefánika a jeho manželky Albertíny, rodenej Jurenkovej. Početná rodina, v ktorej prišlo na svet spolu 12 detí vychovávaných v národnom duchu, žila na košariskej evanjelickej fare. Milan Rastislav začal chodiť do ľudovej školy v Košariskách, školský rok 1889/1890 absolvoval na evanjelickej ľudovej škole v Šamoríne, kde sa zdokonaľoval v maďarskom jazyku. Gymnaziálne štúdiá absolvoval postupne v Bratislave, Šoprone a v Sarvaši. Dva roky študoval architektúru na Vysokej škole technickej v Prahe. Vysokoškolské vzdelanie v odbore astronómia získal M. R. Štefánik na Karlovej univerzite v Prahe (1900-1904, jeden semester v Zürrichu), kde v roku 1904 získal aj doktorát. Témou jeho dizertácie bola hviezda v súhvezdí Casiopea. Počas svojho pražského pobytu sa M. R. Štefánik stal aktívnym stúpencom hlasistického hnutia (československá orientácia) a redigoval aj prílohu Hlasu. Obdivoval T. G. Masaryka, aktivizoval sa v študentských spolkoch Detvan (tajomník, predseda), stal sa členom evanjelického spolku Jeroným a akademického odboru Českoslovanskej jednoty. V Prahe začal M. R. Štefánik publicisticky bojovať proti postupujúcej maďarizácii v Uhorsku. Od jesene 1904 pôsobil ako astronóm vo Francúzsku. Jeho prvým pôsobiskom sa stala hvezdáreň v Meudone, kde bol asistentom riaditeľa J. Janssena. V tomto období robil M. R. Štefánik napríklad astronomické pozorovania v hvezdárni na Mont Blanc, podnikol výskumnú cestu do strednej Ázie (1906-1907) a intenzívne vedecky publikoval. Po zániku observatória na vrchole Mont Blancu (1908), sa pokúsil vybudovať nové observatórium v Alžírsku a venoval sa aj výskumnej činnosti – rôznym vynálezom. Podnikol vedeckú expedíciu na Tahiti, kde pozoroval Halleyho kométu a na ostrov Vavau, kde pozoroval zatmenie slnka. Od roku 1912 pracoval vo Francúzskej národnej hvezdárni v Paríži a získal francúzske občianstvo. Venoval sa najmä skúmaniu slnka a hmlovín a podnikol viacero vedeckých expedícií do exotických krajín. Mimoriadne výsledky dosiahol napríklad v Ekvádore, kde okrem vedeckých výsledkov pre Francúzsko zabezpečil aj získanie koncesie na vybudovanie meteorologických a bezdrôtových telegrafických staníc. Za svoje vedecké výsledky získal M. R. Štefánik v roku 1913 Rad rytiera čestnej légie. Po vypuknutí Prvej svetovej vojny absolvoval letecký výcvik (1914, Chartres) a v máji 1915 bol nasadený na fronte ako letec. V letectve zaviedol meteorologickú službu. V septembri 1915 bol M. R. Štefánik nasadený na srbskom fronte. Od konca roku 1915 v Paríži spolu s T. G. Masarykom a E. Benešom organizoval vznik Československej národnej rady, ktorej sa stal podpredsedom. V roku 1916 pôsobil ako vojnový letec a diplomat v Taliansku, neskôr s diplomatickým poslaním odišiel do Ruska (Kyjevská dohoda), kde sa snažil vytvoriť podmienky pre vznik československého vojska. Úspešný bol až po Februárovej revolúcii v roku 1917. Potom bol na ceste v USA, kde získaval dobrovoľníkov do československých vojenských jednotiek a tlmil spory medzi krajanskými spolkami. Po návrate do Paríža vznikla vo Francúzsku československá armáda. V apríli 1918 podpísal s ministerským predsedom V. Orlandom dvojstrannú dohodu o vzniku československej armády v Taliansku. V tomto období bol M. R. Štefánik povýšený do hodnosti generála. V novembri 1918 vo Vladivostoku riešil s generálom Janinom komplikované otázky československých légií, ktoré postupne stiahli z frontu a začali sa prípravy na ich odchod z Ruska. Otázku légií riešil M. R. Štefánik aj po návrate do Francúzska, kde s G. Clemenceauom a vrchným veliteľom vojsk F. Fochom dohodol ich odsun z Ruska. Poslednou diplomatickou cestou boli vojenské rokovania v Taliansku, odkiaľ sa vrátil do Československa. Generál M. R. Štefánik zahynul vo funkcii československého ministra vojny pri páde lietadla 4.5.1919 v blízkosti letiska v Ivánke pri Dunaji.