POZVÁNKA NA STIAHNUTIE
Hoci fosílny záznam vo svete dokazuje, že život sa na našej planéte objavil už pred viac ako 3,5 miliardami rokov, najstaršie makroskopické skamenelé doklady z územia Slovenska však pochádzajú až z devónu (mladšia časť starších prvohôr). Našli sa v červenkastých vápencoch pri Hurbanove a patrili tentakulitom. Bohatšie nálezy pochádzajú potom až z karbónskych sedimentov (mladšie prvohory) pri Ochtinej a Dobšinej, kde sa našli fosílie dierkavcov, machoviek, korálov, ramenonožcov, lastúrnikov, hlavonožcov, trilobitov, ostnatokožcov a konodontov. Najstaršie nálezy stavovcov sú oproti tomu známe až z triasových (druhohory) hornín. Patria k ním zuby rýb príbuzných dnešným jeseterom (Chondrostei) zo Zázrivej a stopy menších mäsožravých dinosaurovov z Tatier, príbuzných rodom Liliensternus a Dilophosaurus.
Oveľa bohatší fosílny záznam stavovcov je známy z mladších treťohôr a štvrtohôr. Počas staršej fázy mladších treťohôr, v miocéne, sa hlavne na juhozápade Slovenska rozprestieralo more, ktoré sa však postupne uzavrelo, až vzniklo veľké vysladené vnútrozemské jazero. Zo stavovcov obývalo neogénne more nespočetné množstvo rýb, ktoré slúžili ako potrava pre tulene (Devinophoca), delfíny (Schizodelphis), či až 15 m dlhé žraloky rodu Carcharocles. Zaujímavé sú aj nálezy sirén (Thalattosiren) a veľrýb (Mesocetus). Na pobreží a vo vnútrozemí žili zase rôznorodé spoločenstvá cicavcov, ktoré pozostávali najmä z unikátnych nepárnokopytníkov rodu Chalicotherium s pazúrmi namiesto kopýtok na predných končatinách, primitívnych chobotnatcov (Deinotherium, Zygolophodon, Tetrabelodon), nosorožcov (Aceratherium, Diceratherium), malých koníkov (Anchitherium, Hippotherium), vyhynutých druhov šeliem (Amphicyon, Hemicyon, Sansanosmilus, Ictitherium, Eomellivora), primátov (Pliopithecus, Dryopithecus), ako aj obrovského množstva rôznych druhov hlodavcov a hmyzožravcov, fosílie ktorých sú známe z okolia Bratislavy, Handlovej a Novákov, Borského Sv. Jura a Pezinka. V mladšom období neogénu, v pliocéne, nahradila predchádzajúcu starobylú faunu cicavcov nová fauna, podobná dnešnému spoločenstvu cicavcov najmä z juhovýchodnej Ázie. Jej skamenené zvyšky sa nám zachovali vďaka sopečnému popolu v oblasti Hajnáčky. K najznámejším nálezom patria skameneliny mastodontov (Anancus a Mammut), nosorožcov (Dicerorhinus), tapírov (Tapirus) a šabľozubých šeliem (Megantereon). Veľmi dôležité sú však skameneliny malých pánd (Parailurus), ktoré sa okrem Hajnáčky našli aj vo výplniach krasových puklín na lokalitách Ivanovce a Včeláre. Tieto lokality okrem množstva zaujímavých nálezov rôznych druhov stavovcov obsahovali aj skameneliny vrcholových predátorov – ako vlky veľké cibetkovité mäsožravce rodu Hesperoviverra (Ivanovce), či ako levy veľké šabľozubé šelmy rodu Homotherium (Včeláre), ktoré prežili až do štvrtohôr.
Prírodu štvrtohôr výrazne ovplyvnili klimatické výkyvy spôsobené postupným ochladzovaním, ktoré sa začalo už koncom treťohôr. Na severe vznikol veľký kontinentálny ľadovec, ktorého postup na juh v dobách ľadových vyvolal aj posun vegetačných pásiem, takže aj na našom území sa v tom čase rozšírila tundra až lesostep. A s nimi sa do oblasti Západných Karpát šírili aj mamuty (Mammuthus primigenius), nosorožce srstnaté (Coelodonta antiquitatis), líšky polárne a soby, ktoré sa často stávali korisťou pravekých lovcov. V medziľadových dobách, keď kontinentálny ľadovec ustupoval na sever z dôvodu oteplenia podnebia, vystriedala faunu mamutov fauna podobná dnešnej, kde však popri jeleňoch, danieloch, srncoch, diviakoch a zubroch žili aj kone, tury, ba dokonca aj slony lesné (Palaeoloxodon antiquus) a nosorožce (Stephanorhinus kirchbergensis). Významnou zložkou kvartérnej prírody boli aj mäsožravce, z ktorých sú najznámejšie jaskynné medvede (Ursus spelaeus), levy (Panthera spelaea) a hyeny (Crocuta crocuta spelaea). Na vrchole potravnej pyramídy však už stál človek, či už to boli neandertálci, známi z nálezisk v Gánovciach, Šali a Silickej Brezovej, alebo moderní ľudia, ktorí prišli na naše územie pravdepodobne už pred 30 000 rokmi.