Vyššie – nahosemenné a krytosemenné rastliny v dospelosti za priaznivých podmienok kvitnú a donášajú plody. V plodoch sú semená, ktoré v priaznivých podmienkach vyklíčia, vznikne nová rastlina – princíp generatívneho rozmnožovania rastlín. Okrem pestrosti farieb, tvarov a veľkosti kvetov nezaostáva ani rozmanitosť tvarov a veľkostí plodov a semien.
Plodom nahosemenných rastlín – ihličnanov je drevitá šiška, v ktorej z vnútra šupinatých plodolistov sa nachádzajú dvojice okrídlených semien. Iba semená borovice limby, borovice sibírskej a južnej borovice pinei sú do jedného centimetra veľké jedlé bezkrídle oriešky. Všetky časti tisa obyčajného okrem červeného dužinatého oplodia sú prudko jedovaté. Rovnako jedovaté je aj ginko dvojlaločné oplodie je páchnuce nejedlé, jadierko v plode je jedlé a chutné. Borievka netata je celá prudko jedovatá.
Plody krytosemenných rastlín majú značnú variabilitu. Názvy suchých plodov sú naška, dvojnaška, tobolka, struk… Dužinaté plody malvica, kôstkovica, bobuľa a zložené plodstvá.
Druhy stromov a kríkov s dužinatými plodmi tvoria základ ovocinárstva. Ich predchodcovia rástli a dodnes rastú v lesoch, majú drobné plody, často sú kyslejšie, nazývame ich plánky, sú to divé plody jabloní, hrušiek, čerešňa vtáčia, lesné maliny, černice ale aj známe lesné plody: čučoriedky, brusnice, trnky, drienky, mirábelky, šípky … Osobitné miesto z ovocných druhov patrí jabloni, latinský rod Malus. Pred viac ako 2000 rokmi Plínius opísal 26 sort jabĺk. Prvé nové sorty vznikli vedľa seba náhodným krížením. Až posledných vyše 200 rokov sa cieleným krížením zaoberajú šľachtitelia a doteraz vzniklo okolo 10 000 sort jabloní. Odrody so zachovanými vlastnosťami sa ďalej rozmnožujú štepením na vhodný podpník. Plod malvicu majú aj hrušky, mišpule, subtropický mišpuľník japonský, drobné malvice: jarabina vtáčia sladkoplodá, arónia čiernoplodá, oskoruša…
Plod kôstkovicu majú čerešne, višne, marhule, broskyne, mandle, slivky, trnky, drienky, rakytník rešetliakovitý… Na tomto mieste chcem pripomenúť, že kopec vinohrady ešte pred štyridsiatimi rokmi bol porastený plodiacimi stromami, najmä čerešní, menej vlašskými orechmi, višňami, marhuľami, vinohradníckymi broskyňami, našli sa moruše trnavské, pásy viniča, rezané nízko na hlavu, viazané k agátovým kolom – štekom. Na Bratislavskej ceste pôsobila ovocná škôlka, jej odborným vedúcim bol Senčan Pavol Sloboda. Záhradkársky zväz prežíval renesanciu, bol najväčší na Slovensku, mal 700 členov.
Plod bobuľu má drobné ovocie: ríbezle, vinič, egreš, čučoriedka, brusnica, ale aj kivi, kustavnica čínska – goji, kamčatská čučoriedka – Lonicera kamschatica, ebenovník rajčiakový – Hurmi kaki, asimina – „banán severu“, figa… Z jedovatých plodov lykovec jedovatý, ľuľok zlomocný…
Zložené plody, súplodia majú: moruše, maliny, černice, šípky, jahody, ale aj citrusové plody, banán, ananás…
V druhej časti sa budeme venovať ovocinárskym technológiam, škôlkárstvu, vegetatívne rozmnožovanie: štepenie, rezkovanie, … zakladanie ovocných záhrad, rez a tvarovanie ovocných stromov, kríkov a viniča. Pripomínam preklad latinského výroku – „polám mu hnáty, aby ti zarodil.“ Zavlažovanie. Druhy ochrany. Charakteristika nových menej známych druhov ovocných rastlín.
Počas prednášky budú prezentované jarné ovocné druhy a premietané aktuálne fotografie.
V závere bude priestor na diskusiu a zodpovedanie otázok. Srdečne Vás všetkých pozývam a teším sa na stretnutie s Vami.
Ing. Ján Maglocký