„Belle époque“ – francúzske slovné spojenie rezonuje na obdobie zhruba od poslednej tretiny 19. storočia až do vypuknutia prvej svetovej vojny, čiže do roku 1914. Výraz vznikol už po hrôzach prvej svetovej vojny pod vplyvom silnej nostalgie po epoche, v ktorej viac-menej vládli rozkvet a spokojnosť.
Nemými svedkami týchto zlatých čias sú budovy, ktoré svedčia o dovtedy nevídanej stavebnej konjunktúre. Pre Prešporok bolo toto obdobie zvlášť výnimočné. Vybudovaním prvého stáleho mosta na Dunaji v roku 1890 sa postupne a veľmi výrazne zmenil obraz nielen bezprostredného okolia mostu, ale i celého mesta. Do Prešporka pracovne zavítali architekti európskeho formátu i „neverní“ rodáci mesta, ktorí sa v zahraničí už stali uznávanými umelcami svojej doby. Spolu s prešporskými architektmi, inžiniermi vybudovali také mesto, ktoré sa kvalitou novopostavených stavieb opäť priblížilo k susednej Viedni a Budapešti. Za toto sľubné zmŕtvychvstanie dala bodku vojna.
Nejedna budova – napr. Reduta, poštový palác či Modrý kostol – postavená v tých časoch patrí dodnes medzi dominanty mesta. Sú to stavby, ktoré nenápadného okoloidúceho očarujú so svojou bohatou výzdobou, malebnosťou a výnimočnými architektonickými riešeniami. My, obyčajní ľudia z ulice však nevidíme za kulisy a tak nám nie sú známe ani okolnosti vzniku týchto budov, ani zámer stavby. Pričom samotný proces zrodenia sa architektonických plánov je rovnako, ak nie viac fascinujúci, ako konečný produkt – o tom je kniha Belle Époque.