Výstava predstaví DHZ ako najstarší senecký spolok, ktorý funguje na báze dobrovoľnosti už od roku 1879. Patrí jednoznačne k najstarším zborom na juhozápadnom Slovensku. Návštevníci budú majú možnosť zoznámiť sa nielen s historickou hasičskou technikou ale prostredníctvom dobových originálnych dokumentov aj s doteraz neznámymi svedkami miestnej histórie. Tí menší sa vo výstavných priestoroch môžu už tradične aj pohrať, alebo sa preniesť časom a vyfotiť sa ako dobrovoľní hasiči pri likvidovaní požiaru v seneckej tehelni v roku 1931.Výstava sa zrodila v spolupráci s Vlastivedným múzeom v Galante, Historickým múzeom Slovenského národného múzea v Bratislave, Vlastivedným domom v Šamoríne a so Slovenským národným archívom v Bratislave. Vďaka patrí aj rodine pani Františke Majorosovej rodenej Pomsárovej a rodine Pohlovej zo Senca.
Z historických zlomkov Dobrovoľného hasičského zboru v Senci
Dobrovoľný hasičský zbor v Senci bol založený v roku 1879 na základe návrhu seneckého lekárnika Antala Fleischera ml. a obchodníka Mósesa Brauna. Členmi prípravného výboru sa okrem nich stali viacerí poprední činitelia vtedajšieho Senca, napr. lekár a významný historik Dr. Mór (Moric) Wertner a vtedajší obecný notár Mór Kisfaludy. K ustanovujúcej schôdzi došlo 5. októbra 1879. Prvý štatút zboru bol vypracovaný podľa vzorutov dobrovoľných hasičov v Bratislave, Šamoríne a Pezinku. Za svojho predsedu si zvolili grófa Michala Esterházyho, výkonným podpredsedom sa stal spomínaný Fleischer mladší, zapisovateľom (notárom) spolku Daniel Karátsony a pokladníkom spomínaný Móses Braun. Okrem funkcionárov mal spolok vyše 68 aktívnych členov (hasičov) a 100 pasívnych členov – podporovateľov, medzi nimi aj viaceré inštitúcie: uhorské železnice a dve poisťovne, obec Senec, ktorá spolok podporila pri vzniku sumou 600 zlatých (celkom sa vyzbieralo 12114 zlatých). Z tejto sumy platili najviac počas zariaďovania hasičskej zbrojnice za hasičskú pumpu a striekačku, ktorú si zadovážili v hodnote 1030 zlatých. Hasiči boli vycvičení pod dohľadom bratislavského hasičského poručíka Voita. Členovia zboru sa v tomto období delili okrem funkcionárov na poriadkových dozorcov (11 hasičov), lezcov (16 hasičov), pumpárov (45 hasičov v dvoch čatách) a členov hasičskej hudby (15 členov). Kapelníkom v 90-tych rokoch 19. storočia bol István Poór.
Zbor si svoju početnosť zachoval aj v období medzivojnového Československa. Z tohto obdobia sa zachovala reprezentatívna zástava zboru (1925). Umiestnená bola v kostole a plnila svoju úlohu počas procesií, pohrebov a podobných príležitostí. Okolo roku 1930 mal zbor do 90 aktívnych členov a až 280 pasívnych podporovateľov. Pamätným bol ich zásah pri požiari v seneckej tehelni v roku 1931 (výstava ju pripomína 3D inštaláciou). V tridsiatych rokoch 20. storočia nastal z rôznych dôvodov úpadok zboru. Príčinou bol všeobecný pokles efektivity kvôli vnútorným nezrovnalostiam a situáciu komplikovala aj konkurencia v podobe ďalšieho dobrovoľného hasičského zboru vzniknutého na seneckej kolónii. Ten vznikol s výraznou podporou obce Senec, ktorá zakúpila motorovú striekačku, tento raz však už pre potreby novozaloženého Dobrovoľného motorového hasičského zboru v Senci (neskôr Dobrovoľný hasičský zbor II. v Senci). Nastala pomerne veľká migrácia aktívnych členov medzi dvoma zbormi. Situácia sa medzi dvoma zbormi žiaľ postupne vyhrotila do vzájomného osočovania a viacerých udaní a celý spor skončil sa po odvolaniach na Krajinskom úrade. Pôvodný dobrovoľný hasičský zbor mohol pokračovať v činnosti až po dvojročnom úradnom prerušení svojej činnosti od januára 1938. V nedostatku prameňov ťažko posúdiť, no predpokladáme, že najneskôr po Viedenskej arbitráži došlo aj k opätovnému zlúčeniu oboch zborov.
Výstava okrem zbierkových predmetov pochádzajúcich z viacerých múzeí (Historické múzeum SNM v Bratislave, Vlastivedné múzeum v Galante, Vlastivedný dom v Šamoríne) a zo zbierkotvornej činnosti samotného hasičského zboru ako aj Mestského múzea v Senci prezentuje aj relevantné pramene v náznakoch načrtnutej histórie zboru. Obdobie druhej polovice 20. storočia približuje najmä pomocou dobových fotografií.