Veľká Morava bola najvýznamnejším štátnym útvarom včasného stredoveku v strednej Európe. V čase najväčšieho rozmachu za vlády Svätopluka zaberala rozsiahle priestory Moravy, Slovenska, Českú kotlinu, priľahlé časti Rakúska, Maďarska a Poľska. Stala sa dôležitou aj z hľadiska medzinárodnej politiky. Cieľom veľkomoravských panovníkov bolo včleniť tento útvar ako rovnocenného partnera medzi ostatné európske štáty. Dôležitým nástrojom k presadeniu tohto cieľa bola aj kristianizácia. Prvé kresťanské misie sa na tomto území objavili zrejme na prelome 8/9. storočia, avšak až po 50 rokoch malo toto úsilie organizačnú formu. Pôsobili tu misionári zo západu i z Byzantskej ríše. Keďže mali rôzne politické pozadie, ich prítomnosť vyvolávala aj konflikty. V písomných prameňoch a tým aj v našich dejinách najviac rezonuje misia byzantských bratov Konštantína a Metoda. Vyzdvihnúť treba predovšetkým ich pokus zaviesť písmo. Ukázalo sa však, že slovanská spoločnosť nebola ešte na tento civilizačný krok pripravená. Slovensko, tak ako celá stredná Európa, nakoniec prijalo kresťanstvo z latinskej oblasti a celý región s stal súčasťou západného sveta.
Výročie 1150 rokov od príchodu byzantskej misie na Veľkú Moravu bolo príležitosťou na kultúrne akcie – konferencie, prednášky a výstavy.
Prezentačný obrázok: Rekonštrukkcia voskovej tabuľky na písanie textu so stilusom – pisátkom
Obr. 2. Rekonštrukcie slovanského obydlia (SNM-Archeologické múzeum Bratislava)
Obr.3. Foto plakiet z Bojnej
