Tibor Huszár
Spomienka na slovenského fotografa pri príležitosti jeho nedožitých 70. narodenín.
Fotografie samotného umelca očami tých, ktorí ho poznali dôvernejšie
Tibor Huszár bol fotograf s veľkým srdcom, bol to bohém a pôžitkár života prezývaný „Foťák“.
Kam prišiel, tam zaplnil priestor svojou nezameniteľnou energiou a dobrým humorom. Veľký muž s fotoaparátom na krku, ktorý pochádzal z Rece, neďaleko Senca na Slovensku. Najskôr fotil svadby a pohreby, ktoré ho fascinovali už ako mladého chlapca a začínajúceho dokumentárneho fotografa. Jeho neutíchajúce nadšenie fotografovať bol tiež jeden z dôvodov, prečo ho vzali na Pražskú FAMU. Mal rád ľudí a ľudí aj najradšej fotil, známych i neznámych. Za jeho foťákom išlo o spoveď objektu bez slov. Táto spoveď bola následne rozpoznateľná na samotnej fotografii. Fotil na analóg a hlavne čierno-bielo.
Keď išiel svoj objekt fotiť, dokázal sa neuveriteľne sústrediť a nič iné ho v danom okamihu nezaujímalo. Bolo to, ako keď lev čaká na svoju korisť a pozoruje ju, ale zároveň ju dokáže aj nejakým spôsobom zhypnotizovať, aby robila presne to, čo potrebuje. Huszárove objekty pri fotení nedokázali povedať „Nie“. Na jeho fotkách vyzerali všetci autenticky.
Tibor sa i napriek svojej neprehliadnuteľne veľkej postave dokázal pohybovať pri fotení skoro ako neviditeľný. Bola to určitá Huszárovská mágia, ktorú vyžaroval a vychádzala priamo z jeho srdca. Dobýval ňou svet fotografie doma i mimo neho.
Jeho fotografie a portréty zachytávali samotnú dušu človeka a on sám vravieval, že to dokáže zachytiť len pri čierno-bielej fotografii. Za svojho života vyprodukoval neskutočné množstvo fotografického materiálu a venoval sa mnohým námetom, kde základným pilierom bol sám človek. Precestoval polovicu sveta, aby sa vrátil opäť na Slovensko. Vydal niekoľko veľkých kníh rekapitulujúcich momenty, objekty, situácie a námety, ktoré celoživotne zvečnil.
Natali Vekeman Huszárová
