Obdobie posledných 66 miliónov rokov, ohraničené slávnym masovým vymieraním nevtáčích dinosaurov a iných skupín na jednej strane a dneškom na druhej, je nesmierne zaujímavé. Ekosystémy na celom svete sa dramaticky a rýchlo pretvárali. Krajina v Európe sa menila od najteplejších tropických pralesov, ktoré nemajú ekvivalent v modernej prírode, cez otvorenú krajinu saván, až po ľadové tundry, po ktorých sa preháňali legendárne mamuty. Pochopiť tieto svety a ich jednotlivé zmeny nám pomáhajú práve plazy. Teplota týchto studenokrvných živočích je priamo závislá od teploty prostredia a preto majú jednotlivé skupiny špecifické preferencie. V období pred 59 miliónmi rokmi žili v Južnej Amerike najväčšie hady, aké kedy obývali našu Zem – trinásť metrová Titanoboa. Planéta sa ďalej zohrievala a pred 56 miliónmi žili teplomilné gekóny a leguány na severe Európy. V severnej Kanade, ďaleko za polárnym kruhom, by ste našli korytnačky a dokonca aligátory. Polárne čiapočky totiž neexistovali. Preto, hoci je Antarktída dnes ľadovým izolovaným kráľovstvom, tu v tomto období rástli palmy. Hladina morí bola teda oveľa vyššia a Európa bola súostrovím. V našich končinách strednej Európy bola priemerná ročná teplota 24-25 °C a krajina vyzerala podobne ako dnešné tropické pralesy v Kostarike. Teplota morí na rovníku však bola až 36 °C a voda v oceánoch bola pre mnohé živočíchy neznesiteľne kyslá. V spodnej časti obdobia paleogénu (laicky staršie treťohory) bola totiž naša planéta veľkým skleníkom a to vďaka vysokému množstvu CO2 v atmosfére. Tento plyn sa však dostával do atmosféry postupne, v oveľa menších množstvách ako je tomu dnes vďaka ľudskej činnosti. Preto nám môže minulosť pomôcť pochopiť globálne klimatické zmeny a to, čo nás čaká. O svojom výskume nám porozpráva paleontológ a evolučný biológ z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského Dr. Andrej Čerňanský.
