Archeologický výskum hradu Čeklís v Bernolákove

VIDEOZÁZNAM Z PREDNÁŠKY si môžete pozrieť TU

 Nepatrné zvyšky murív bývalého hradu Čeklís v Bernolákove, okr. Senec patria k pomerne málo známym hradným zrúcaninám na Slovensku. Môže za to predovšetkým vysoký stupeň deštrukcie stredovekých architektúr, ich prekrytie násypom pod vodárenskú vežu, ktorá sa už tiež mení na zrúcaninu a situovanie na mieste, ktoré si väčšina ľudí nevie spojiť s predstavou pevného stredovekého hradu. Leží totiž na okraji Trnavskej pahorkatiny, len od západu chránenej prirodzeným strmým svahom klesajúcim k toku riečky Čierna voda.

Prvá písomná zmienka o hrade sa spája s rokom 1323, ale historické správy azda umožňujú posunúť jeho počiatok hlboko do 13. storočia, keď územie dnešného Bernolákova získali do dedičného držania príslušníci rodiny Poznanovcov (Hunt-Poznanovcov), ktorí začali používať predikát „Z Čeklísa“. Jeden z nich, Bukven I. sa oženil s neterou kráľa Ondreja II., ktorá si priniesla do manželstva veno vo výške 1000 hrivien (teda okolo 233 kg striebra). Azda práve vtedy vzniklo aj tunajšie prvé, na tú dobu reprezentačné panské sídlo.

Od roku 2000 v polohe Várdomb realizuje archeologický výskum opevnenej polohy Občianske združenie Hrad Čeklís v spolupráci so Slovenským národným múzeom, Archeologickým múzeom v Bratislave. Napriek tomu, že doposiaľ sa podarilo odkryť ani nie jednu pätinu pôvodne zastavanej plochy, už sa podarilo získať niekoľko dôležitých poznatkov.

1.                Stredoveký rad vznikol na mieste s predchádzajúcim pravekým osídlením (zachytila sa pravdepodobne časť mohutnej priekopy, podľa materiálu najskôr z doby halštatskej).

2.                Pôvodná drevená či drevozemná pevnôstka vznikla na umelo nasypanom kopci, pri ktorom nemožno zatiaľ vylúčiť, že jeho jadrom bola dokonca ešte praveká mohyla.

3.                Súčasťou tejto pevnôstky azda bola stavba z románskych tehál, podobných tým, ktoré sú známe z blízkeho kostola.

4.                Táto prvá pevnôstka zanikla zničujúcim požiarom (Bukvenova rezidencia ?).

5.                Do jej trosiek zrejme okolo polovice 13. storočia vsadili kamenný, 2 m široký múr opevnenia, ktorý neskôr v SZ rohu, nad zrázom k Čiernej vode, doplnili na strážnu vežu. Jej výstavbu do 13. storočia datuje okrem iného aj najskôr stavebná obeť, hore dnom obrátená nádoba pod ktorou sa našli pozostatky mačiatka a rybia hlava.

6.                Ešte v 13. storočí vznikla aj drevená stavba, priliehajúca k veži, ktorá zanikla opäť požiarom.

7.                Neskôr k veži pripojili veľkú, niekoľkoposchodovú murovanú budovu napojenú priamo na obvodovú hradbu. Jej okenné otvory boli obrátené na juh, do nádvoria. Jej súčasťou boli miestnosti vytápané niekoľkými typmi kachieľ a aspoň sčasti zaklenuté klenbou s gotickými rebrami.

8.                V súlade s písomnými správami aj podľa archeologických nálezov a dendrochronologických dát hrad postupne zanikol v závere 15. storočia a čoskoro sa zmenil na vítaný zdroj stavebného materiálu.

9.                Väčšia časť hradu však stále čaká na to, aby sprostredkoval svoje zatiaľ zeminou a troskami zasypané tajomstvo.

Zdeněk Farkaš