Ateliér reštaurovania kameňa na pôde Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave dlhodobo spolupracuje s mestom Senec a podieľa sa na revitalizácii seneckých pamätihodností. Počas posledného desaťročia sa na pôde školy a aj priamo v teréne zreštaurovalo niekoľko významných kamenných pamiatok mesta – Malá kalvária, socha sv. Antona Paduánskeho, súsošie sv. Trojice, socha sv. Vendelína a centrálny barokový kríž na cintoríne.
Oddelenie reštaurovania bolo jedným zo zakladajúcich článkov VŠVU. Reštaurovanie kameňa bolo len sporadické. Po roku 1980 sa stalo súčasťou Katedry reštaurovania. V roku 1985 vznikol samostatný ateliér „Záchrana exteriérových kamenných pamiatok”, v roku 1990 vzniklo samostatné oddelenie reštaurovania kamenných sôch a kamenných článkov architektúry.
V ateliéri reštaurovania kameňa sa reštaurujú hnuteľné kultúrne pamiatky. Sú to prevažne sochy svätcov, svätíc a súsošia vrátane architektúry: podstavce, stĺpy, schodnice a podobne. Zväčša sa jedná o svätcov a súsošia, ktoré sú v našom regióne veľmi rozšírené ako napr. : sv. Ján Nepomucký , sv. Vendelín, sv. Urban, sv. Florián , sv. Trojica, pieta, ale aj iné zriedkavejšie pamiatky: sv. Ondrej, sv. Hedviga, Anna vyučujúca Máriu a iné rôzne alegorické postavy, reliéfy, články architektúry.
Pôvod pamiatok sa dá rozdeliť do dvoch kategórií. Prvou sú pamiatky v správe cirkvi a druhou pamiatky v správe obcí (veľmi zriedkavo sa jedná o súkromný majetok).
Metodika reštaurovania vychádza z ďalšej funkcie diela po reštaurovaní a spravidla sa delí na dve línie: reštaurovanie muzeálnym spôsobom, kedy sa rešpektujú isté poškodenia a kladie sa dôraz na autenticitu diela a reštaurovanie, kedy sa pamiatka vráti na svoje pôvodné miesto a bude plniť svoju pôvodnú funkciu v maximálnej možnej miere doplnenia poškodených častí, s dôrazom na pôvodný výraz a estetické scelenie diela. Metodiku ovplyvňujú ako reštaurátorský výskum tak aj konzultácie s historikom. Konajú sa takzvané kontrolné dni, kedy sa prizýva príslušný zamestnanec pamiatkového úradu Slovenskej republiky z regiónu, pod ktorý pamiatka spadá. Tento postup je daný zákonom o pamiatkach. Zápis z kontrolných dní je prílohou reštaurátorskej dokumentácie. Všetky reštaurátorské úkony sú zdokumentované v reštaurátorskej dokumentácii, ktorá sa skladá z dvoch častí: 1. návrh na reštaurovanie a 2. priebeh reštaurovania, v dokumentácií sú postupy reštaurovania definované písomne, graficky a fotograficky. Reštaurátorská dokumentácia musí byť vždy schválená K.P.Ú.
Technológia reštaurovania vychádza z dlhoročných poznatkov, tradície, empirických a vedecko-výskumných skúseností. Postupy sú do značnej miery štandardizované a ustálené. Majú svoj presne stanovený postup a priebeh. Základ vždy tvorí dôkladný a podrobný reštaurátorský výskum. Inovatívne postupy nových technológií a materiálov sa skúšajú v ateliéri priebežne.
Polovičné čistenie sochy:
