Druhá časť prednášky Ing. Jána Maglockého o dendrológii.
Voľné pokračovanie prednášky z apríla minulého roku. Odzneli vybrané state z náuky o drevinách – dendrológii. Po úvode a všeobecnej charakteristike drevín nasledovlo ich zatriedenie v systematickej botanike podľa systému rastlín. Botanické znaky zástupcov jednotlivých druhov boli prezentované a demonštrované na prinesených prírodninách. Na záver sa rozprúdila živá diskusia.
Na ukážku z prednášky:
“Z lesných drevín má najväčší význam buk lesný – Fagus silvatica, tvorí rozsiahle bučiny. Na Slovensku je zo všetkých drevín najpočetnejšia. Zdravé objemné stromy nemajú pravé jadro. Hubami napadnuté stromy majú nepravé jadro s rôznym stupňom hnilobnej deštrukcie. Jeho tvrdé drevo má všestranné použitie. Po buku druhé miesto patrí dubom. Duby majú väčšie druhové zastúpenie. Takmer rovnocenný a v rovnakom množstve zastúpený je dub letný s dubom zimným, dub cérový má menejhodnotné drevo. V Martinskom lese vtrúsene rastie ďalších 7 druhov duba, dub plstnatý, d. žltkastý, d. sivozelený, d. mnohoplodý, d. jadranský, d. balkánský (uhorský). Buky a duby v lesných porastoch doprevádzajú ďalšie tvrdé listnáče, jasene, bresty, čerešne vtáčie, javory horské a miečne. V dubinách v podraste sa vyskytuje javor poľný. Na vlhkejších pôdach rastie hrab obyčajný a mäkké listnáče, najmä lipy, jelše sivé, zelené. Brehy horských bystrín lemujú jelše lepkavé. Zvláštne miesto patrí agátu bielemu, Robinia pseudoacacia rýchlorastúca, medonosná drevina s tvrdým, výhrevným drevom. Do Európy bola zavedená už v roku 1601 a takmer zdomácnela. Najviac sa jej darí v Maďarsku, je výnosnejšia ako v Severnej Amerike odkiaľ pochádza. Popri užitočných vlastnostiach patrí medzi invázne dreviny a ako motýlokvetá rastlina žije v symbióze s nitrofilnými baktériami žijúcimi na jeho koreňoch. Tieto baktérie sú schopné viazať voľný dusík, čím obohacujú pôdu o dusičnany. Ich veľký obsah v pôde nepriaznivo mení zastúpenie druhov bylinnej vegetácie. V lužných lesoch najväčšie zastúpenie majú topole a vŕby…”